Čo sú chemické removery na odstránenie permanentného make-upu?

Vo svete permanentného make-upu znie pojem „chemické removery“ pôsobivo, ale čo vlastne znamená?

Chemické removery nie sú v beauty odvetví žiadnou novinkou, no ich použitie v PMU je stále opradené tajomstvom.
Mnohí PMU špecialisti ich vnímajú ako zázračné riešenie, ktoré dokáže napraviť akékoľvek problémy s nepodareným PMU alebo tetovaním. Je však načase tento mýtus vyvrátiť: na chemických removeroch nie je nič zázračné. Sú to agresívne chemické roztoky, ktoré môžu obsahovať kyseliny, zásady alebo soľné roztoky a ich úlohou je zosilniť traumu, ktorú spôsobuje ihla špecialistu.

Chemické odstránenie PMU týmito chemickými removermi spočíva v kombinácii mechanickej a chemickej traumy kože. Mechanickú traumu spôsobuje ihla, podobne ako pri technike aplikácie PMU alebo tetovania. Na poranenie kože sa používajú tetovacie strojčeky alebo strojčeky na PMU, vďaka čomu môže chemický remover preniknúť do tkaniva.

Chemická trauma zase priamo súvisí s typom použitého chemického removera – kyslého, zásaditého alebo soľného – a s mierou jeho agresivity. Spektrum pôsobenia sa výrazne líši: od minimálneho zosilnenia typického pre soľné chemické removery až po vysoko agresívne účinky kyslých removerov s pH 1–2 alebo zásaditých chemických removerov s pH 13–14.

Toto kombinované poškodenie kože vedie k čiastočnej deštrukcii tkaniva, pričom častice pigmentu sa vylučujú spolu s nekrotickým tkanivom. V tomto procese zohráva kľúčovú úlohu zápal, pretože do poškodeného miesta priťahuje bunky imunitného systému, ktoré počas zápalovej reakcie pomáhajú ďalej odstraňovať častice pigmentu.

Čím agresívnejšie je pôsobenie na kožu, tým silnejší je zápal a tetovanie alebo PMU sa odstraňuje prostredníctvom poškodenia a nekrózy tkaniva. Špecialisti si však často neuvedomujú, aké nebezpečné je používať chemické removery bez toho, aby úplne chápali ich agresivitu. Riskujú, že budú balansovať na tenkej hranici medzi odstránením pigmentu a zachovaním zdravej kože a môžu spôsobiť vážne poškodenie a jazvenie.

Aj v rámci jednej skupiny chemických removerov, napríklad kyslých, sú veľké rozdiely v agresivite, zložení, koncentrácii kyseliny a hodnote pH. Mnohí špecialisti nepoznajú pH chemického removera, ktorý používajú, a to vedie k chybám a vážnym komplikáciám. So zásaditými removermi je situácia ešte horšia – ťažšie sa kontrolujú a môžu mať pH až 13–14, porovnateľné s čističom odpadov. Zásadité removery môžu spôsobiť deštrukciu tkaniva kolikvačnou nekrózou, takže hĺbku a intenzitu ich pôsobenia je ťažké zvládnuť.

Na záver: chemické removery nie sú zázračné riešenia; sú to nástroje, ktoré zosilňujú traumu kože v nádeji, že sa pigment vylúči spolu s nekrotickým tkanivom a koža sa vyčistí zápalovou reakciou imunitného systému. Všetkých PMU špecialistov vyzývam, aby k chemickým removerom pristupovali s maximálnou opatrnosťou. Naštudujte si mechanizmy ich pôsobenia, pochopte ich agresivitu, zloženie, koncentrácie a hodnoty pH a v praxi ich používajte s rozvahou.

K tejto téme máme ešte jeden článok: Removery na odstránenie permanentného make-upu: mýty a realita